Diagnostika ektoparazitov

  1. Svrabovce

Penetrujúce svrabovce žijú v koži, podkoží, vlasových folikuloch, svaloch aj vnútorných orgánoch, patria sem zástupcovia z čeľade: Sarcoptidae, Knemidocoptidae, Demodecidae, Cytoditidae a Laminosioptidae; patria k trvalým parazitom.

Hlboký kožný zoškrab (s kapilárnym krvácaním) robíme pri podozrení výskytu Sarcoptes scabiei a Notoedres cati. Je potrebné urobiť čo najviac odberov (15 až 20) z rôznych miest tela, so zameraním na predilekčné miesta, a vždy z rozhrania zdravej a zmenenej kože, kde nájdeme drobné začervenalé papuly so žltou chrastou na povrchu. Zoškrab robíme skalpelom navlhčeným v parafínovom oleji, až kým sa objaví prvé kapilárne krvácanie. U zajacov robíme zoškrab z dna zvukovodu pinzetou, po predchádzajúcom zvlhčení minerálnym olejom.

Pri demodikóze chytíme postihnutú kožu medzi palec a ukazovák, aby sme vytlačili roztoče z chlpových folikulov. Hnis a maz zoškrabeme skalpelom navlhčeným v oleji, zoškrab z jedného miesta robíme až do objavenia sa kapilárnej krvi a natrieme na podložné sklíčko. K náteru pridáme kvapku minerálneho oleja na lepšie rozloženie materiálu a prikryjeme krycím sklíčkom.

Vytrhnutie chlpov alebo peria robíme ak máme podozrenie na demodikózu. Je to metóda vhodná pre posúdenie kožných zmien v medziprstových priestoroch a na iných ťažko dostupných miestach. Chlpy vytrhneme pomocou pinzety z miest s príznakmi folikulitídy. Chĺpky zakvapneme minerálnym olejom alebo glycerínom a mikroskopujeme. Podobne postupujeme aj pri vyšetrení hydiny na prítomnosť Knemidocoptes gallinae, ktorý sa lokalizuje v perových folikuloch. Perie vytrhávame z periférie kožných lézií.

Vyšetrenie obsahu pustúl robíme pri pustulóznej forme demodikózy, vytlačením obsahu pustuly alebo jej nabodnutím a prenesením na podložné sklíčko, obsah ešte môžeme rozriediť fyziologickým roztokom.  

 

Nepenetrujúce svrabovce žijú na povrchu tela hostiteľa, patria sem zástupcovia z čeľadí: Psoroptidae, Cheyletiellidae, Psorergatidae a Trombiculidae; okrem zástupcov č. Trombiculidae patria k trvalým parazitom.

Povrchový kožný zoškrab (bez kapilárneho krvácania) začneme najprv ostrihaním srsti na adspekčne zmenenej koži, pokračujeme navlhčením miesta minerálnym olejom a následne urobíme zoškrab ostrou lyžičkou alebo skalpelom pod uhlom viac ako 90° prenesieme na podložné sklíčko, prikryjeme krycím sklíčkom a vyšetrujeme pod mikroskopom.

Niekedy môžeme použiť aj tekutý parafín, nanesieme ho na kožu a následne urobíme zoškrab skalpelom s tupou čepeľou, emulziu z povrchovej epidermis a tekutého parafínu rozotrieme na podložné sklíčko, prikryjeme krycím sklíčkom a vyšetrujeme pod mikroskopom.

Vonkajší zvukovod mačiek osídľuje často Otodectes cynotis, ktorého získame povrchovým zoškrabom mikrobiologickou ézou. Získaný materiál prezeráme v natívnom preparáte pod malým zväčšením.

Kožný zlep používame na zachytenie rýchle sa pohybujúcich parazitov ako sú cheyletiely a ich vajíčka, ale aj neotrombiculy. Priehľadnu lepiacu pásku dôkladne priložíme na kožu medzi chlpy, pričom rozhrnieme srsť, najmä na miesta so zvýšeným výskytom lupín a nečistôt. Po odtrhnutí od kože prilepíme pásku na podložné sklíčko a vyšetrujeme pod mikroskopom pri malom zväčšení.

Vyčesávanie robíme hustým hrebeňom, ktorým môžeme zachytiť povrchové svrabovce, hlavne cheyletiely. Zviera postavíme na baliaci papier a dôkladne ho vyčešeme. Získaný materiál môžeme prezrieť lupou alebo pod mikroskopom. 

Priamy dôkaz svrabovcov vykonávame mikroskopickým vyšetrením:

Natívny preparát – materiál získaný kožným zoškrabom prenesieme na podložné sklíčko a v kvapke vody alebo glycerínu vyšetrujeme pod mikroskopom; alebo získaný materiál vložíme do 10 % KOH na 20 minút a necháme vylúhovať. Výluh môžeme aj centrifugovať, čím získame väčšiu koncentráciu roztočov, ktoré pozbierame z povrchu parazitologickou kľučkou, prenesieme na podložné sklíčko, prikryjeme krycím sklíčkom a vyšetrujeme pod mikroskopom.

Tepelná skúška pre dôkaz svrabovcov – ide o rýchlu a spoľahlivú metódu ak sa vo vzorke nachádzajú živé svrabovce. Zoškrabaný materiál vložíme do Petriho misky, alebo na hodinové sklíčko, ktoré postavíme na tmavý podklad a zohrievame na 30–40 °C. Vplyvom tepla svrabovce vychádzajú z organického materiálu, na tmavom podklade môžeme zachytiť ich pohyb. Pohybujúce sa svrabovce vyberáme preparačnou ihlou na podložné sklíčka, prikvapneme fyziologický roztok, prikryjeme krycím sklíčkom a mikroskopujeme.

Macerácia – túto metódu používame na uvoľnenie svrabovcov zo zoškrabov, pričom k odobratému materiálu pridáme 10 % KOH alebo NaOH a necháme 4 až 8 hodín macerovať za studena, alebo môžeme proces urýchliť krátkodobým povarením (tepelná macerácia). Svrabovce sa pod účinkom horúceho lúhu uvoľnia a klesajú na dno skúmavky, zo sedimentu robíme natívne preparáty a vyšetrujeme mikroskopicky.

Svrabovce usmrcujeme a konzervujeme ponorením do 70 % alkoholu.  

Trvalý preparát – trvalé mikroskopické preparáty sa zhotovujú fixáciou do metylkrylátu, kanadského balzamu alebo entelanu.

 

  1. Kliešte

Zber kliešťov v prostredí

Tvrdé kliešte (Ixodidae) z prostredia získavame tzv. vlajkovaním z vegetácie, najlepšie sa osvedčil pás bielej, flanelovej alebo vlnenej látky 40–60 x 60–80 cm, ktorej jeden okraj je upevnený na drevenej alebo kovovej tyči. Látku ťaháme po vegetácii, kríkoch a trávnatých porastoch do polkruhu. Na vytýčenom úseku s dĺžkou 100 metrov, látku obrátime vždy po prejdení 3 až 4 metrov a na bielom podklade ľahko zistíme prítomné kliešte, ktoré zbierame entomologickou pinzetou do pripravených skúmaviek aj so steblom trávy a prenesieme do laboratória.

Mäkké kliešte (Argasidae) vtákov získavame z ustajňovacích priestorov obhliadkou škár, prípadne na noc rozprestrieme na podlahu svetlý baliaci alebo filtračný papier a osvetlíme priestor baterkou. Kliešte vyliezajú zo škár na biely podklad, kde ich ľahko pozbierame pinzetou do skúmaviek. 

Odber kliešťov z hostiteľa

Z hostiteľa získavame kliešte po dôkladnej prehliadke tela, predovšetkým na predilekčných miestach: na hlave (uši, okolie rohov), krku (lalok, hriva), bruchu, končatinách, medzinoží, perineu, oblasti koreňa chvosta, okolie vemena, u vtákov pod krídlamia na hlave. Srsť prehliadame tak, že prstami prechádzame proti srsti a kožu starostlivo palpujeme, prehliadame všetky nerovnosti kože pričom môžeme použiť aj ručnú lupu. Pri náleze prisatých kliešťov tieto odoberáme špeciálnou pinzetou kývavým pohybom do strán a kliešťa z hostiteľa uvoľníme. Pri vyberaní kliešťov sa neodporúča ich potierať chemickými látkami ako sú alkohol, olej, krém, masť, mydlo a pod. Neprisaté kliešte môžeme získať aj vyčesaním srsti hustým hrebeňom. Z kadáverov musíme kliešte pozbierať do 2 hodín, pretože z chladnúcich tiel rýchlo miznú.    

Diagnostika a spracovanie preparátov

Na určovanie kliešťov sú najlepšie živé kliešte, pretože je zachovaná farba, rozmery, chĺpky aj štetinky na povrchu tela. Usmrcujeme ich ponorením do 70% alkoholu zahriateho na 60–70 °C na niekoľko sekúnd.  

Trvalé mikroskopické preparáty sa zhotovujú fixáciou kliešťa do metylkrylátu, kanadského balzamu, entelanu, prípadne do média Fora-Berlese. Živé kliešte montujeme do karyoptolu alebo 4 % formalínu.